Daňová evidencia predstavuje zjednodušenú formu zaznamenávania zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov pre daňovníka, fyzickú osobu. Pri zvolení si daňovej evidencie, daňovník nemá povinnosť viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku.

Fyzická osoba, daňovník, ktorá dosahuje príjmy z podnikania, prenájmu alebo licenčné príjmy a uplatňuje skutočné výdavky (nie paušálne výdavky) sa môže rozhodnúť namiesto účtovníctva pre vedenie daňovej evidencie o:

• príjmoch v časovom slede v daňovom členení, vrátane prijatých dokladov,
• daňových výdavkoch v časovom slede v daňovom členení, vrátane vydaných dokladov,
• hmotnom a nehmotnom majetku,
• zásobách a pohľadávkach,
• záväzkoch.

V prípade, ak daňovník uplatňuje paušálne výdavky (percentom z príjmov), má povinnosť viesť daňovú evidenciu o:

• príjmoch v časovom slede v daňovom členení,
• zásobách a pohľadávkach.

Výhodou pre daňovníka vedúceho daňovú evidenciu je skutočnosť, že nie je účtovnou jednotkou, čo znamená že mu nevznikajú povinnosti vyplývajúce zo zákona o účtovníctve (najmä zostavenie a podanie účtovnej závierky).

Údaje z daňovej evidencie daňovník uvádza v daňovom priznaní v príslušnej tabuľke (Tabuľka č. 1a alebo Tabuľka č. 1b).

Daňovú evidenciu môže viesť aj daňovník, ktorý je platiteľom DPH. Na účely zákona o DPH však musí viesť podrobné záznamy podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.